Je rok 1991 a pozeráte sa na štart 24h Le Mans. Na štartovom poli stojí Japonské zastúpenie značky Mazda, divízia MAZDASPEED. Favoritom na víťazstvo boli značky ako Sauber-Mercedes, Jaguar, Peugeot.. No Mazda to rozhodne nebola. Ako je nižšie uvedené, francúzsky komentátor povedal “nikto by pred pretekmi na Mazdu nevsadil ani jen”
V nedeľu 23. júna 1991 o 16:00 h, keď Johnny Herbert letel po rovinke Mulsanne vo svojej oranžovej Mazde 787B, dostal cez tímovú vysielačku neuveriteľnú správu. Herbert a jeho kolegovia z tímu Mazdaspeed – dcérskej spoločnosti motoršportu Mazda – vyhrali náročné preteky 24 hodín Le Mans, najslávnejšie podujatie vytrvalostných pretekov. Bolo to nesmierne populárne a historické víťazstvo. Žiadne iné vozidlo s rotačným motorom nikdy predtým nevyhralo tieto preteky a Mazda bola prvým japonským výrobcom, ktorý vyhral tieto legendárne preteky.
Úspech však nebol zadarmo, čo predchádzalo výhre ?
V roku 1990 bola Mazdaspeed malou rybou vo veľkom rybníku. Bola to éra, keď v skupine C dominovali značky ako Jaguar, Mercedes a Porsche. Mazda dokonca nebola ani najväčším japonským tímom. Toyota a Nissan boli vždy predurčené na to, aby sa stali prvým japonským tímom, ktorý dobyje Le Mans.
Na pretekoch 24 hodín Le Mans v roku 1990 sa Mazda vrhla na konkurenciu s tromi štvorrotorovými vozidlami Mazda 787. Bola to však katastrofa. Dve vozidlá 787 odstúpili v polovici pretekov a jediné, ktoré prišli do cieľa, sa umiestnilo na 20. mieste – celých 50 kôl za víťazným Jaguarom XJR-12.
V tom čase sa situácia vo vytrvalostných pretekoch výrazne zmenila, pretože FIA považovala 3,5-litrové motory za cestu budúcnosti. Výsledkom bolo zavedenie nových pravidiel pre rok 1991, v ktorých mali tímy vytrvalostných pretekov nasadiť 3,5-litrové motory v súlade s predpismi Formuly 1. V nových predpisoch sa tiež navrhovalo, aby sa od roku 1992 zakázali rotačné motory, toto boli zlé správy pre Mazdu, jediný tím s rotačným motorom.
Toto prechodné obdobie však nedopadlo príliš dobre, pretože väčšina súkromných tímov si nemohla dovoliť prijať pravidlá o 3,5-litrových motorov a rozhodla sa v roku 1991 na 24 hodín Le Mans štartovať so svojimi existujúcimi vozidlami, vrátane Mazdy.
Pre Mazdu to bolo všetko alebo nič. Tím Mazdaspeed, ktorý už 30 rokov pevne verí v rotačný motor má poslednú šancu presadiť sa pred jeho zákazom.
V rámci príprav sa vozidlo Mazda 787 nasadené v roku 1990 vylepšilo z hľadiska výkonu, krútiaceho momentu a palivovej účinnosti. Maximálny výkon bol 700 k, ktorý bol obmedzený na 650 k, aby zvládol 24 hodín. Po tejto úprave bola Mazdaspeed 787B pripravená uspieť s posádkou, ktorá pozostávala z jazdcov F1 – Johnny Herbert/Volker Weidler/Bertrand Gachot.
Ďen D 22. júna 1991
Kvalifikácia sa pre Mazdu nezačala dobre, pretože tímy, ktoré prijali nové pravidlá, získali prvých 10 miest na štartovom rošte a staršie vozidlá skupiny C štartovali do pretekov za nimi.
Vozidlá Sauber-Mercedes, Jaguar a Peugeot boli nesporne favoritmi a vozidlo Mazda 787B s číslom 55 sa kvalifikovalo na 19 mieste, so stratou 12 sekúnd na prvého. Boli tu však aj dobré správy. Mazda sa vyhla 100-kilogramovej “pokute”, ktorá sa vzťahovala na tímy, ktoré neprijali nové predpisy o motoroch. Okrem toho sa zistilo, že 787B jazdí o päť sekúnd rýchlejšie ako ich staršie vozidlo 787 a spoľahlivosť bola vyššia ako sa očakávalo, avšak pre preteky bude kľúčová úspora paliva.
Tímová stratégia bola po štarte nadstavená tak, aby držali konzistentné tempo, sústredili sa na plynulú akceleráciu, brzdenie a prejazd zákrutami, kolo za kolom, pričom cieľom bolo dosiahnuť cieľovú spotrebu paliva 33l/100km.
Úspech sa začal rodiť, keď konkurencia začala mať problémy so spoľahlivosťou. Peugeot mal problémy so zapaľovaním a odstúpili. Vozidlá Jaguar sa nedokázali vyrovnať s pridanou hmotnosťou 100 kg, ktorú dostali ako penalizáciu za neprijatie nových pravidiel a tak museli predčasne odstúpiť. Potom mohutné vozidlo Sauber-Mercedes stratilo takmer hodinu času v boxoch po tom, čo malo problém s podvozkom.
Keď ráno 23. júna 1991 vyšlo slnko nad riekou Sarthe, proti všetkým predpokladom sa oranžovo-zelené vozidlo Mazdaspeed #55 787B dostalo do vedenia, keď počas noci preukázalo obrovskú konzistenciu.
Do konca 24-hodinových pretekov zostávalo niečo vyše dvoch hodín. Mazda sa rozhodla nevykonať plánovanú výmenu jazdca a Johnnyh Herbert tak zostal v aute a odjazdil ďalší dvojhodinový stint až do konca.
23. júna 1991 o 16:00 hod. padla šachovnicová vlajka a keď Johnny Herbert s vozidlom č. 55 prešiel cieľovou čiarou, Mazdaspeed vyhral Le Mans, čím sa stal prvým a jediným Japonským tímom s rotačným motorom, ktorý kedy vyhral tieto legendárne preteky.
Zatiaľ čo sa takmer pol milióna fanúšikov vtrhlo na trať, aby oslávili, že Mazda sa dostala na najvyšší stupienok pódia, Herbert musel byť prevezený do zdravotníckeho centra kvôli dehydratácii a vyčerpaniu z tepla (viď video nižšie).
História sa stala skutočnosťou a outsider zvíťazil.
Mazde síce pomohlo obrovské šťastie, ale svoju stratégiu zahrala dokonale. Vozidlo bolo neuveriteľne spoľahlivé a v skutočnosti sa hovorí, že vozidlo č. 55 bolo hneď po pretekoch letecky prepravené do Japonska a rozobrané, aby sa analyzovala jeho spoľahlivosť. Mechanici Mazdy neskôr uviedli, že komponenty auta sú v takom dobrom stave, že by bez problémov zvládlo aj ďalšie 24-hodinové preteky!
Dnes sa 787B nachádza v múzeu Mazdy v Hirošime a môžeme tvrdiť, že nebyť problémov, ktoré postihli vozidlá Mercedes, Peugeot a Jaguar, toto auto by nebolo legendou. Ako sa však hovorí vo svete motoršportu, na to sa história nepýta.
Mazda nikdy nebola najrýchlejšia a v porovnaní so všetkými ostatnými mala jedinečnú konštrukciu motora. Verili svojmu programu, vždy trvali na svojom dizajne a keď prišla ich šanca, využili ju.
Boli to rebeli? Tím Mazdaspeed zostáva aj dodnes jediným tímom, ktorý dokázal vyhrať Le Mans s rotačným motorom. A to je história automobilových pretekov.
Zdroj: mazdastories.com, 24h-lemans.com, dailysportscar.com, bhatonwheels.com
